Keď k nám príde pracovná návšteva z Čiech, vždy si povzdychneme. S kolegyňou prebiehajú už vopred stávky, či bude mužský outfit lepší alebo horší, než na aký sme zvyknuté deň čo deň. Čo je tak teraz IN v Prahe? Pýtame sa nedočkavo a kriticky premeriavame očami, kým sa náš hosť zaregistruje na recepcii. A potom to sklamanie!
Veď oblek je rovnaký – šedý, modrý, tmavý ako na Slovensku. Športovo elegantné sako rovnako hnedé, či sivé, sem-tam vzorkované, s jeansami podobnej lacnej značky ako u slovenských proťajškoch. ITčkári majú „stejné“ vyťahané pulóvre a pohodlné tenisky (ak nie šľapky) na nohách, ako naši chalani. A predpokladám, že technici by nabehli v rovnakých monterkách, len s iným logom, ako údržbári v Bratislave. Ako sa len tie spriatelené slovanské duše podobajú! Žiadna módna revolúcia sa nekoná, každá stávka s kolegyňou je zbytočná. Chlap sa oblieka dobre alebo zle nie, podľa národnosti, ale podľa toho, ako je módne uvedomelý. Alebo akým si ho žena, partnerka, matka sformuje. V lepších prípadoch podľa vlastného daru vkusu a vtedy sa to musí patrične oceniť. Ak im treba dopomôcť, urobme to. Aj napriek tomu, že to trvá a trvá, kým ich poučíme.
Aj napriek tomu, že im to nakupovanie pripadá ako večnosť a ako držgroši neradi míňajú peniaze na oblečenie. Každá námaha stojí za to. Pripadá mi to tak, že rozdiely v obliekaní mužov stoja na našich pleciach milé Slovenky a Češky. Naši chlapi sú podľa vkusu na vlas rovnakí. Asi je to dedičstvo spoločnej republiky. Alebo že by sme mali do sveta a Európy rovnako ďaleko?
Vaše Gigi /baba zo Slovenska/
